Ondrej Cibák (narodil sa 11. decembra 1926) prežíval detstvo so štyrmi súrodencami v rodinnom dome vo Vrbici v blízkosti Váhu. Voda ho inšpirovala, so svojimi  staršími bratmi sa často plavili po rieke na všeličom možnom i nemožnom. Prvý kajak pre desaťročného Ondreja zhotovil z dreva jeho starší brat Juraj. Pamätníci vravia, že tým napísal prvú kapitolu histórie vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši.

VÍŤAZ PRVÉHO TATRANSKÉHO SLALOMU

V roku 1949 sa zišli na vodáckom kurze na sútoku Belej a Váhu v Liptovskom Hrádku nadšenci a priekopníci tohto športu z celého Slovenska. Tam sa uskutočnili aj prvé preteky s prekážkami, od ktorých sa postupne prešlo na slalomové bránky v súčasnej podobe. Preteky pomenovali Tatranský slalom a víťazom prvého ročníka bol práve Ondrej Cibák. Neskôr, v roku 1953 v talianskom Merane, bol prvým Slovákom v československej reprezentácii, ktorý štartoval na majstrovstvách sveta. Skončil na 12. mieste.

V roku 1959 prišiel s myšlienkou založiť v Liptovskom Mikuláši klub pre vodákov. Až v ňom sa začal vodný slalom rozvíjať a presadzovať medzi ostatnými športovými odvetviami v Liptove.

VODNÝ SLALOM K ĽUĎOM

Cibák dokázal v dobrom slova zmysle sfanatizovať pre vodný slalom celý Liptovský Mikuláš. Rozvoj a úspechy tohto športu vo vtedajšom Československu mu v tom pomáhali. Už v roku 1962 sa Ondrej Cibák zaoberal myšlienkou výstavby umelej trate v centre Liptova. Vždy túžil dostať vodný slalom z horských riav bližšie do miest, priamo do ich intravilánov, aby ľudia mali čím bližšie k vode a k pretekárom. Jeho sen sa naplnil v roku 1978, keď v tomto meste otvorili ako druhý na svete - po nemeckom Augsburgu - areál vodného slalomu. Ten pozitívne ovplyvnil úspechy nasledujúcej slalomárskej generácie, ktorá na vážskych vlnách a perejách cibrila svoje športové umenie v kanoe a kajakoch. Bez tohto areálu by sa nestali Michal Martikán a Elena Kaliská olympijskými víťazmi. Preto možno konštatovať, že Cibák bol človek nadčasový, ktorý nepoznal prekážky. Iba tie pod vodou, ktoré tak zručne modeloval.

STAVITEĽSKÉ VRCHOLY

Takto si ho v Liptovskom Mikuláši pripomenuli v máji počas Medzinárodných tatranských slalomov, ktoré sa konajú ako Memoriál Ondreja Cibáka. (foto: ARCHÍV)

Aj iný olympijský motív sa premieta Cibákovým životom. Roky študoval, ako vyzerajú trate pre vodný slalom na prírodných riekach. Poznatky o tom si zapisoval, zakresľoval a fotografoval. Z nich vydal knižku o možnostiach výstavby umelých tratí v mestách. Na vyučeného kožiara pozoruhodná špecializácia. Španieli ho pred olympiádou v Barcelone 1992, kde sa vodný slalom po odmlke znova vrátil do programu hier, pozvali vybudovať na báze prírodnej rieky slalomársky areál v La Seu d'Urgell. Nežnú revolúciu v Československu na jeseň 1989 strávil v Španielsku. Celkovo tam pobudol pol roka pri modelovaní koryta a dna olympijskej trate. Španieli nechceli pripraviť pre slalomárov iba holé múry okolo spenenej vody, a práve preto si na túto robotu pozvali Cibáka. V Seu mu pomáhal architekt Kazda, penzista, ktorý vedel po anglicky a popri ňom sa aj Ondrej jazykovo zdokonaľoval. Na základe úspechu areálu v Španielsku vytvoril neskôr Cibák svoje vrcholné slalomárske dielo, trať v Čunove, ktorá je jedna z najlepších na svete a bola predlohou pre ostatné.

PRVÝ PREZIDENT

Ondrej Cibák pôsobil ako pretekár, tréner, rozhodca, funkcionár, takisto aj staviteľ. Po rozdelení Československa sa stal prvým prezidentom Slovenskej kanoistickej asociácie. V jeho šľapajách kráča jeho syn Ivan Cibák, súčasný prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.

VZNIK AREÁLU V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

Finančné prostriedky na jeho výstavbu sa Ondrejovi Cibákovi podarilo získať od vládneho výboru pre cestovný ruch a vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy. Výnimočnosť projektu rýchlo pochopil aj vtedajší starosta Liptovského Mikuláša Jaroslav Žuffa a v roku 1973 ho začali stavať v takzvanej akcii „Z“. Nákladné autá doviezli celkom 250-tisíc kubických metrov zeminy, v čom veľmi pomohla paralelne uskutočňovaná výstavba vysokej vojenskej školy, obchodného domu Prior a asanácia časti starej Vrbice. Na stavbe areálu odpracovali desaťtisíce hodín aj občania Liptovského Mikuláša.

IVOR LEHOŤAN